Hŕstka “nadľudí”, ktorí si myslia, že menia svet si žijú vo svojich bublinách a vôbec si neuvedomujú, že nežijú reálny život zvyšku sveta. A je im to jedno.

Viac ako 80% svetového bohatstva vlastní okolo 9% svetovej populácie. Títo “nadľudia” sa tvária, že pojedli všetku múdrosť našej civilizácie a rozhodujú o zvyšných 91% populácie.

Tiež som k nim patril (podľa štatistík). Mal som úspešnú firmu. Darilo sa mi, lietal som po svete. Stretával som sa lídrami veľkých firiem a pomáhal som im rásť, inšpiroval som ich, staval s nimi nové firmy či transformoval tie aktuálne.

Firmy sa tvária, že sú sustainability, že majú dobrú firemnú kultúru a že podnikajú zodpovedne, ekologicky a eticky. Vo finále a v realite vyššieho nadhľadu to však takmer žiadna z veľkých firiem nerobí.

Somewhere vs. Anywhere (Niekde vs. Hocikde)

Nerovnomerné rozdelenie moci spôsobuje, že naším svetom vládne zkorumpovaná mašinéria populistov. A nie len, že vládne, ale aj my sami sme obeťami vlastnej nevedomosti. Každý si žijeme vo svojej bubline, o ktorej sme presvedčený, že je tá správna.

Zhliadol som video, ktoré natočil 3x násobný premiér Kanady a vtedy mi to docvaklo. Polarita okolo, ktorej sa tento problém točí je: “Niekde vs. Hocikde”. (“Somewhere vs. Anywhere”)

A ja som si vďaka skúsenostiami nedávnych i dávnejších zažil na vlastnej koži obe polarity a uvedomil som si, že…..

“Nadčlovek” = Odhocikiaľ (“Anywhere”)

Zodpovednosť za globálne problémy si musíme prevziať každý jeden sám za seba. Už sa prestaňme schovávat vo veľkých korporaciách a prestaňme živit svoj strach. Postavte sa prosím tvárou v tvár svojím strachom z neúspechu, nedostatočnosti a zo zlyhania. Zo strachu, že neuživím seba či svoju rodinu. Že ma zválcuje hypotéka či veritelia. Veľká časť svetovej populácie verí v jemné sily vesmíru či rôzne formy spirituality. Ale aj to je len názor a stotožnenie sa s ďaľším typom dogmy…. nikto i tak presne nevie, ako to tu vlastne celé funguje.

Pokiaľ však nežijem vedome, lebo si neuvedumujem, že svojím konaním len podoporujem zkazený systém, ktorý tejto planéte škodím a som nevedomý dement čo prilieva benzín do ohňa. A tak sa stávam spolupáchateľom najväčšieho zločinu na tejto planéte a to je jej postupné zničenie.

Môžem byť majiteľom marketingovej agentúry a meditovať a tváriť sa, že chodím do lesa, triedim odpad, nosím odznak “Zero.Waste” a že žijem v súlade s prírodou. Keď však prídem v pondelok do práce a už makám na kampani pre mobilného operátora, ktorého cieľom je zaviesť 5G sieť, ktorá nás tu bude postupne zabíjať, alebo začnem makať na Fan page firmy, ktorá predáva alkohol či chemické postreky na žlté repné polia, ktoré potom pijeme vo vode z vodovodu, tak som spolupáchateľ a tie ostatné, akože eco — friendly aktivity ani nemajú zmysel. To radšej nebudem robiť nič a spravím väčšie dobro.

Alebo mám firmu čo optimalizuje procesy vo veľkých fabrikách a vďaka mojej činnosti príde o prácu mnoho ľudí, lebo som danej veľkej korporácii zoptimalizoval o 30% proces a môžu prepustiť slušný počet ľudí. Ale na druhej strane financujem z príjmu z týchto aktivít ubytovanie pre bezdomovcov a bývalých alkoholikov. Na jednej strane pomáham vzniku bezduchých osôb, aby som im o pár rokov mohol — akože s dobrým pocitom a svedomím postaviť útulok (alebo naň prispieť) …. nie… toto by sme si už mohli uvedomiť a prestať s tým.

Mám mnoho známych z veľkých korpo a poradenských firiem (PwC, EY, Accenture..) ale aj z bánk (TB, Sl. Sp, Reiffesen…) ale aj mrte iných veľkých global-korpo firiem. Ešte donedávna som sa s týmtito ľuďmi stretal, networkoval a pracoval som pre nich. Sám som bol v opojeni, že robím dobrú vec. Že pomáham firmám budovať nové modely a štastné kolektívy. Že pomáham… ale…

Vytriezvel som.

Firma, ktory mi robila závoj pred mojimi očami, firma, o ktorej som si myslel že ju raz stranformujem a budeme pomáhať firmám s pozitívnou zmenou sa rozplynula. Rozplynula sa mi preto, aby som si uvedomil, ze som žil za peknou záclonkou človeka “Anywhere — Hocikde”, ktorý nemal ani páru o tom, ako sa žije bežnym ľudom. (“Somewhere — Niekde”)

Dostal som uzemňovaciu facku. Švihlo to so mnou o zem. Skrachoval som. A som zato vďačný. Táto situácia mi umožnila vrátiť sa do reality, cestovať opäť stopom, preplneným vlakom za 4,- eur a po Bratislave — z Hlavnej stanice do Avionu sa premiestňovať pešo.

Chodím viac do lesa, fermentujem bylinky, spávam opäť pod širákom a na silových miestach. Viem však, čo to je platiť zdravotné odvody a pritom som nebol u lekára 10 rokov. Viem, aké to je náročné udržať si zdravú stravu a nemať pritom takmer žiaden príjem. Dokážm si ísť natrhať koprivu tuto kúsok pred môj dom ku Lídlu pri potoku, odšťaviť si ju a užiť si nával energie z chlorofylu — energie slnka. Výživa ide ztakto odštavenej byliny priamo do každej molekuly mojho tela rovno zo žalúdka. A zadarmo.

Pochopil som, že to čo musím ja sám spraviť, ak chcem vedome vykonať niečo pre tento svet a našu matku zem, ktorá má prežiť je: SPOMALIŤ. Ano….

….spomalil som. Nikam sa neponáhľam.

Veci riešim tak, ako prichádzajú. Každý deň však žijem naplno. Som vďačný za každú maličkosť, ktorú stihnem, ale nehnevám sa na seba zato, čo nestihnem.

Otvoril som konečne svoje srdce vesmíru a všetkým bytostiam okolo mňa. Ráno sa sprchujem v studenej vode a je mi to príjemne. Svoju lásku venujem sebe, mojím blízkym, ale aj novým projektom, ktoré už vymýšľam vedome tak, aby som ich realizáciou neničil, ale naopak budoval nový svet. Telo je pre mňa fajný dopravný prostriedok, ktorý ma prestáva ovládať. Začínam ovládať ja jeho. Každé ráno dávam aj Wim Hofa.

Spomalil som aj vďaka meditáciám. Vyskúšal som veľa rôznych techník meditácií. Začínal zazenom a postupne som si u rôznych týpkov v rôznych kútoch sveta vyskúšal, aké to je pracovať s inými stavmi vedomia. Aké to je mať stav rozšíreného vedomia, kedy vnímam jednotu vesmíru, ale aj sám seba ako jeden celok. Tieto pocity vo mne zostali a pravidelnou dennou meditáciou ich v sebe uktovujem.

Spomalil som aj vďaka tomu, že som pochopil, že moje telo má vlastnú inteligenciu, ktorá je riadená naším nevedomím. Naučil som sa tieto signály počúvať, vnímať, vyhodnocovať a vhodne nane reagovať. Ak sa nahnevám tak to dokážem spracovat zo dňa na deň. Nehnevám sa už nihoho dlhšie ako deň. Volakedy… uf…. to boli aj roky rokúce čo to vo mne hnilo.

Spomalila aj moja myseľ. Konečne dokážem vypnúť myseľ. Šrotila mi neskutočne. Ked však zažijte po prvý krát čo to je vypnúť myseľ tak to vlastne zažijete prvý level “Enlightmentu” …. a toto mi povedala moja kamoška a kolegyňa Mariana, ktorá to nedávno zažila po prvý krát:

“Peťo už viem o čom si to hovoril. To je, ako keď do mojej hlavy tlačí obrovský piest a zrazu to prestane. Bolo to iba pár sekund, ale také silné až som sa toho zľakla a opäť sa ten tlak vrátil. Ale už viem, aké to je vypnúť myseľ a ten pocit si chcem prinavrátiť.”

Spomalil som a moja inteligencia sa presunula z hlavy niekde do oblasti srdca a brucha. Začínam sa sa konečne citiť. Už menej používam slová: Ja si myslím, že to je takto…. Ale nechávam veci v sebe cítiť. Aj vďaka metóde Human Designu a Genovým kľúčom som pochopil, ze som ľudský typ Generátor a môj rozhodovací hlas je v oblasti sakrálneho energetického centra a teda mojím rozhodovacím hlasom je moj vnútorny hlas niekde v oblasti brucha a žalúdka. Čím viac som spomalený, tým viac tento hlas počúvam. Keď idem von tak namiesto pohľadu do appky Počasie vystrčím von ruku a vnímam pocit.

Spomalil som a začal som chodiť v sľapkách v zime či v daždi. Zrazu sa mi naštartoval môj vnútorný úsmev. Nie je to ten klasický úsmev cez zuby. Vnútorný úsmev je viac pocit, ako vyjadrenie ústami. Prestal som pocitovať zimu ako chlad, ale je to pre mňa skôr slovo v mojom slovníku. Je to element, ktorý sice cítim a vnímam ho, ale len ako súčasť dňa a momentu. Tak je to aj s vetrom. Keď si teraz obujem topánky tak sa citim úplne inak. Akýsi “Uzavretý”…..

Spomalilo sa mi aj vstávanie z postele. Prestal som používať budík. Budím sa sám od seba, ked si telo rozkáže. A sám sa čudujem, že to je dosť skoro ráno. Ráno cvičím a dodržujem svoje rituály. Neponáhľam sa. Moje telo sa mi odvďačuje tým, že mi pomáha ešte viac spomaliť, cítiť sám seba a cítiť aj druhých. Prehlbuje sa mi môj talent Empatie (podľla Gallup Strength Finder) a videnie vecí vcelku a pritom vnímam aj detail. Som absolútne zdravý a prebudil som v sebe schopnosť liečiť iných.

Spomalil som aj v tom, že už od ľudí nič neočakávam. Každý máme svoje tempo a rešpektujem ho. Ženy majú svoje mesačné cykly v 4 fázach a tie sa učím vnímať. Tu mám stále veľké rezervy, lebo moj talent Aktivator spôsobuje, že som neptrpezlivý. Ale stačí keď si to občas len poviem, zvedomním a už som zase v pohode.

Spomalil som aj na záchode. Kámoška na výcviku aktivácie “LightBody”” zahlásila:

“Ja už ani na tom záchode nemusím tlačiť. Ono to ho..no výde nakoniec úplne samo. Stačí rešpektovať, že črievko vie čo má robiť.”

Tak som to hneď ráno vyskúšal a mala pravdu. Je to tak. Už ani tam netlačím a len čakám. Pocit vyprázdnenia je potom úplný. Nádherný.

Spomaľujem a začínam sa citiť viac a viac prázdny. Prázdny, ale plný zároveň. Týpek “Odvšadial” čo si myslel, že má liek na všetko.

Spomalil som.

Vyprázdňujem sa a začínam tento svet vnímať novou optikou. Optikou svojho srdca. Ďakujem všetkým, ktorý mali v minulosti so mnou trpezlivosť. Bol som rýchly, nectitlivý, egoisticky - “nadčlovek” — “Odvšadiaľ”.

Mám Vás všetkých rád. Spomalme prosím. Hlavne my podnikatelia. Nič nám neutečie.